Robiť či nerobiť?

Už dlhšiu dobu ma zaujíma téma kompromisov. Začalo to asi pred 4 rokmi, ked som čítala knihu „Nikdy nedělej kompromis“ (Chris Voss). Autor knihy je bývalým vyjednávačom FBI, takže jeho pohľad na vec je veľmi priamočiary. Keďže roky pracujem v biznise, tak mi jeho skúsenosti, názory a myšlienky dávali zmysel. V biznise je to podobne ako pri vyjednávani, nejde síce o život, ale ide o čísla a predaje a teda  motivácia vyhrať alebo získať maximum je jasná a veľká.

Kompromisy vo vzťahoch

Postupne som ale tému kompromisov začala riešiť aj vo vzťahoch a tu mi to už tak jasné a jednoduché neprišlo. Asi preto, že existujú dva úplne protichodné názory.

Na jednej strane som (asi podobne ako aj ty) od detstva počúvala doma, v škole v médiách a všade, že vzťahy sú o kompromisoch. Prišlo mi to normálne a tak som ich robila aj ja (aspoň som to tak vnímala). Niekedy viac, niekedy menej, záležalo aj na partnerovi (nemyslím tým len mužov ale aj ženy, kamarátky, kolegyne atď). Myslím, že najťažšie to bolo vo vzťahu s milovaným mužom a s rodičmi.

Na druhej strane sa začali objavovať názory, že kompromisy vo vzťahoch nefungujú a že sú hlavným krokom k rozpadu vzťahu a podobne. Zaujali ma tieto názory, pohľady a začala som sa nad tým zamýšľať, pozorovať sama seba, spomínať na kompromisy v mojom živote.

Čo je to kompromis?

Ujasnime si ale hneď na začiatku, čo kompromis presne znamená, pretože sama som zistila, že to vnímam trochu inak. Kompromis je definovaný ako proces, pri ktorom sa dve alebo viacero strán dohodnú na riešení konfliktu alebo rozdielu tým, že každá strana ustúpi z niektorých svojich požiadaviek, aby dosiahli vzájomne prijateľnú dohodu. Uvádza sa, že kompromis ale neznamená optimálny spôsob riešenia sporov, nakoľko v skutočnosti znamená ústupok alebo nenaplnenie očakávaní každej zo zúčastnených strán.

Krásne to ilustruje tento príklad:

Manželia sa chystajú na slávnostný koncert a manžel si chce obliect svoj svetlo šedý oblek, ale jeho manželka trvá na čiernom smokingu. Kompromisom by napríklad bolo to, že manžel si dá šedé nohavice a čierne sako. Toto kompromisné riešenie je asi najhoršia možná voľba, však? Manžel je oblečený úplne nevhodne a ani jeden z manželov nie je spokojný.

Tu som si uvedomila, že skutočných kompromisov, kde obaja partnery urobia ústupok som v živote veľa nezažila. Myslím, že v bežnom živote to vyzerá častejšie tak, že jeden z partnerov ustúpi tomu druhému.  Čo samozrejme vyzerá ako lepšie riešenie než kompromis, nakoľko aspoň jeden z partnerov bude spokojný. Dôležité ale je, aby neustupoval stále len jeden partner, ale aby to bolo spravodlivé a vyvážené.

Reálny kompromis z môjho života

Dlho som musela premýšľať, aby som si spomenula na reálny kompromis zo svojho života.

Keď som spoznala svojho súčasného manžela, bývala som v byte v Bratislave a manžel v rodinnom dome v Trnave (cca 50 km od Bratislavy). Pracovali a vačšinu aktivít sme mali v Bratislave a preto sme sa dohodli, že budeme bývať u mňa (ustúpil on).

Manželovi (vtedy ešte len priateľovi) to úplne nevyhovovalo a chýbal mu jeho dom, záhrada a rodné mesto. Preto sme sa po čase dohodli, že skúsime bývať u neho (ustúpila som ja). Necítila som sa ale dobre, nevyhovovalo mi to každodenné cestovanie a vždy som po celom dni strávenom v Bratislave prišla večer unavená do Trnavy, kde som si z rodinného domu veľa neužila.

A tak sme sa rozhodli urobiť kompromis. Cez týždeň sme bývali v Bratislave a v piatok popoludní sme sa presúvali do Trnavy na víkend. Musím povedať, že toto bolo to najhošie riešenie a dlho nám to nevydržalo. Museli sme udržiavať obe domácnosti, každý piatok zbaliť aj špinavé prádlo a previesť ho do domu, kde som celý víkend prala, sušila, žehlila a v nedeľu to balila znovu.

Mala som pocit, že len upratujem, nakupujem potraviny, balím sa a vybaľujem. Našťastie sme boli schopní sa otvorene rozprávať o týchto veciach, nie žeby neboli žiadne emócie, ale dokázali sme jeden druhého počúvať a podarilo sa nám najsť úplne iné a nové riešenie. Predali sme dom v Trnave a kúpili sme si dom blízko Bratislavy, ktorý sme si užívali naplno.

Vačšina ostatných príkladov z môjho života bola skôr o ustupovaní jednej strany, než o skutočnom kompromise.

A čo ty a kompromisy?

Kedy si naposledy ustúpila alebo urobila kompromis v neakom vzťahu?

Ako si sa cítila?

Prečo si to vlastne urobila?

Prečo vlastne robíme kompromisy alebo ustupujeme?

Ako som už spomenula, existuje také všeobecné presvedčenie, že je to potrebné. Robíme ich, aby sme boli slušní, vyšli druhým v ústrety, urobili druhých šťastnými, alebo máme strach a chceme, aby bol pokoj a kľud. Ale aké emócie či pocity to v nás vyvoláva? Ak sme schopní si to priznať, tak vieme, že skôr negatívne a nepríjemné. Veď potláčame sami seba, svoje potreby, spokojnosť a dobrý pocit.

Mne kompromisy/ústupky pomáhali vyrovnať alebo doladiť to, čo vo vzťahu neladilo. Čím vačší bol nesúlad, tým viac kompromisov/ústupkov som robila. Samozrejme to viedlo k vačšiemu sebazapreniu, negatívnym emóciam, ktoré som si niekedy ani nechcela priznať a najhoršie na tom bolo to, že ma to oberalo o energiu. Takto by ale nemal vyzerať zdravý vzťah, však? Mnohé moje vzťahy nakoniec aj skončili.

Zdravý vzťah a ustupovanie

Čo to ale je zdravý vzťah? Pre mňa zdravé vzťahy začínajú zdravým vzťahom k sebe samej. Najviac mi v živote pomohlo to, keď som sa začala spoznávať a dokázala som sa prijať taká aká som, nie taká aká by som „chcela byť“ alebo „mala byť“, ale prijať aj negatívne veci v sebe. Tak som dokázala viac rešpektovať aj svoje potreby.

A to bol už len krok k tomu, aby som dokázala prijímať postupne aj druhých ľudí a hlavne svojich najbližších. Zistila som, že ak dokážem niekoho zdravo prijať, tak dokážem rešpektovať aj jeho vlastnosti a potreby. Keď sa mi to podarilo, tak už som nemusela míňať energiu na zbytočné boje, hľadanie kompromisov, či ustupovanie a už to vo mne nevyvolávalo tie negatívne emócie a neoberalo ma to o energiu.

Dnes pomáham iným ženám na ceste sebapoznania, sebapochopenia a sebaprijatia preto, aby mohli žiť svoj život plný radosti a spokojnosti. Niektoré moje tipy a rady si možeš prečítať aj v mojom ebooku zdarma.

Ak je vo vzťahu prijatie a rešpekt, tak je jednoduchšie aj otvorene komunikovať a hľadať nielen to čo chceme, ale aj naše skutočné motivácie, ktoré sú často skryté veľmi hlboko v nás. Keď niečo chceme a trváme na tom, tak často je za tým len neaký vzorec z detstva, ktorý nám už dnes možno ani neslúži.

Príklady a situácie sú určite rôzne u každého z nás a aj keď ide o vzťah, ktorý ladí, tak občas neaký komprosim alebo ústupok treba urobiť. Za mňa je dôležité, aby kompromisy neboli stále len ústupkom jedného z partnerov, aby to bolo vyvážené a tiež aby môj partner vedel o tom, že som ustúpila a aby som si ja sama seba vážila natoľko, aby som nabudúce trvala na svojej potrebe (ak je skutočná).

Takto sa môžeme vyhnuť tomu, aby sme si z kompromisov a ústupkov vybudovali stenu, ktorá nás bude ešte viac rozdeľovať a nakoniec budeme z toho nahnevaný, frustrovaný a vyčerpaný.

Čím sa riadim dnes

Moja životná energia je pre mňa veľmi doležitá a preto si ju chránim. Snažím sa robiť minimum vecí, ktoré ma vyčerpávajú a maximum vecí, ktoré ma nabíjajú energiou. Niekedy sa mi to darí viac a niekedy menej samozrejme. V každom prípade už viem skôr vycítiť, že mám spomaliť a uprednostniť tie aktivity, ktoré mi dodajú energiu skôr, ako ju miniem úplne.

Ktoré veci nabíjajú energiou teba?

Mňa určite tanec a čas stráveny v prírode , ideálne hraním golfu.

Prajem vám, aby ste mali pri sebe partnera s ktorým ladíte čo najviac, s ktorým sa navzájom rešpektujete, poznáte skutočné motivácia vašich potrieb a dokážete si ich naplniť. Dajte si pozor, aby ste vo vzťahu neskončili na miestach, kde ani jednému z vás nebude dobre.

S láskou

Erika