Milujem kvety, asi ako každá žena. Samozrejme najviac ma vždy potešili krásne kvety od milovaného muža. Vždy som si krásnu kyticu vážila viac ako darček v rovnakej hodnote. Pre mňa to znamenalo, že si ma ten muž viac váži, alebo ma má viac rád, keď mi kúpi kvety, ktoré milujem a investuje peniaze do krásnej kytice napriek tomu, že kvety onedlho zvädnú a nič po nich neostane. Samozrejme okrem môjho krásneho pocitu a spomienok.
Odkiaľ to mám tak nastavené? Neviem, ale môj otec kupoval mojej mame vždy krásne, veľké, bohaté a pestré kytice. Mne sa to vždy veľmi páčilo a prišlo mi to romantické. Nie každý chlap je ale taký a ja som časom zistila, že to vôbec nemusí byť dôkazom vačšej lásky, či hlbšieho vzťahu. Určite ale krásna kytica poteší každú ženu, však?
Ako mladá som si kvety nikdy sama nekúpila, prišlo mi to hlúpe. Vždy som túžila, aby mi krásne kvety kúpil milovaný muž. Asi som mala príliš vysoké očakávania a preto som bývala skôr sklamaná. Na svoju prvú prekrásnu kyticu si pamätám dodnes. Mala som narodeniny (25 rokov), bola som v práci a asi rok vydatá. Keď som sa vrátila z obeda, tak hlavná sestra (na klinike v nemocnici) mi povedala, že sa mám u nej zastaviť, pretože kuriér mi niečo priniesol a nechal to u nej.
Keď som to zbadala, ostala som úplne očarená. Bola to krásna kytica z červených dlhých ruží. Už ani neviem koľko ich tam bolo, ale dodnes mám z toho tak krásny pocit, akoby ich tam bolo aspoň 100. Sestra mi ich podala s komentárom „Och, aký skvelý manžel“. Mne to ale bolo hneď jasné, že to nie je od manžela. On teda vôbec nebol tento typ muža. Manželstvo nevydržalo. Nie kvôli tej kytici, ani kvôli mužovi od ktorého bola.
Samozrejme som potom ešte v živote dostala pár prekrásnych kytíc, zvyčajne na narodeniny a podobne. Časom som si ale začala kvety kupovať aj sama. Len tak, pre radosť. Veľmi zaujímavým zistením pre mňa bolo to, že z nich môžem mať rovnakú a dokonca aj vačšiu radosť, ako keď mi ich kúpi milovaný muž. Kúpila som si kvety vtedy, keď som na nich mala náladu a presne také, aké sa mi práve zapáčili.
Môj terajší manžel je úžasný muž, skvelý manžel (môj veľký učiteľ) a otec mojich detí, ale neuznáva sviatok Sv. Valentína. Chvíľu som to nevedela pochopiť a čakala som, či ďalší rok sa to nezmení. Po pár rokoch som si proste sama objednala túto krásnu kytičku a mala som z nej veľkú radosť.
Čím som staršia a čím viac si vážim samú seba, tým krajšie kytice si kupujem. Nerobím to často, len občas, aby mi to nezovšednelo. Určite poznáte pieseň od Miley Cyrus, Flowers. Keď som ju prvý krát počula, tak som si uvedomila, že je to presne tak. Kľudne si môžem sama kúpiť kvety a osláviť svoju silu a krásu, ako prejav prijatia samej seba. Neviem ako to máš ty, ale mne prijatie samej seba veľmi pomohlo na mojej ceste životom.
S láskou
Erika