Kto je pre teba najdôležitejším človekom na svete?

Zastav sa na moment, zamysli sa a úprimne si odpovedz.

Čo ťa napadlo ako prvé?

Tvoje deti, manžel, partner, rodičia aleb niekto úplne iný?

Otázka, ktorá mi zmenila pohľad na môj život

Mne túto otázku položila pred pár rokmi jedna úžasná psychologička. Odpovedala som jej vtedy, že moje deti. Potom sa ma pýtala ďalej: „Ktorý človek bol celý život pri tebe, v dobrom aj v zlom? Jediný človek, ktorý tu bol s tebou od úplného začiatku a zostane s tebou až do konca. Ten, ktorý sa ťešil s tebou pri každej radosti, úspechu a víťazstve. Ten, ktorý ti držal ruku pri všetkých starostiach, bolestiach a prehrách. Ten, ktorý ťa pozná lepšie než ktokoľvek iný.“

Napadlo mi vtedy, že asi moji rodičia, alebo žeby JA? „Áno, hovorím o tebe samotnej“, povedala. Prekvapilo ma to, nikdy som takto nerozmýšľala, pripadalo mi to také samoľúbe a sebecké. Bola som vychovávaná inak, byť dobré a poslušné dievča, správať sa slušne a vedieť sa prispôsobiť. Keď sme boli niekde na návšteve, tak „chovaj sa slušne, sme na návšteve“ ak bola návšteva u nás, tak „chovaj sa slušne, je to naša návšteva“.

Myslím, že celá spoločnosť bola a možno aj dnes mnohí sú takto nastavení, hlavne nebyť sebecký a nemyslieť len na seba ale uprednostniť potreby iných pred našimi. Koncept sebelásky bol a aj dnes je často považovaný za niečo zlé, nepekné, neslušné a neviem aké. Nevyčítam to nikomu, ani spoločnosti, ani mojim rodičom a hlavne ani same sebe. Bola proste iná doba a možno iné priority.

Myslím si, že dnes už je najvyšší čas to zmeniť a uvedomiť si, že sebeláska je cestou k silnejšiemu, šťastnejšiemu a slobodnejšiemu životu. Sebeláska nie je o sebectve ani o ignorovaní alebo zanedbávaní ostatných, ale o uznávaní a rešpektovaní vlastnej hodnoty, potrieb a pohody. Lebo veď ak my samé neuznávame svoju hodnotu a potreby, ako to môžeme očakávať od iných?

Čo mi to prinieslo a čo som si uvedomila?

• Ak sa starostlivo chovám k sebe, mám viac energie a lásky na rozdávanie aj ostatným
• Keď milujem sama seba, stávam sa vzorom pre svoje deti a ukazujem im, ako je dôležité ceniť si vlastné ja
• Sebeláska mi umožnila stanoviť si zdravé hranice, ktoré chránia moju fyzickú, psychickú a emocionálnu pohodu
• Sebeláska mi dala odvahu povedať „nie“ situáciám a ľuďom, ktorí ma oberali o energiu a čas (a často išlo o mojich najbližších)
• Keď sa milujem taká, aká som, nepotrebujem stále pochvalu, ocenenie a uznanie od iných
• Sebeláska mi pomohla nehodnotiť sa len na základe úspechov alebo vzhľadu
• Lepšie rozpoznám, kedy potrebujem oddych alebo pomoc a beriem to ako znak sily a nie slabosti
• Pochopila som, že musím investovať do seba, či uz do svojho vzdelania (ale do takého aké chcem ja a nie „čo by som mala“) do zdravia a do mojich koníčkov (na ktoré som pred tým „nemala čas“)

Prinieslo mi to viac slobody do života

Sebeláska mi pomohla stať sa lepšou verziou samej seba. So sebeláskou prišlo aj uvedomenie, že som sama zodpovedná za vlastné šťastie, život, zdravie aj pohodu. Že ja som tvorcom svojho života a jediné čo viem zmeniť je môj postoj k veciam, ľuďom a situáciam a nie veci mimo mňa (vonku, v mojom okolý). Možno to niekomu pripadá ako bremeno, ale mne to prinieslo slobodu.

• Slobodu vybrať si život, ktorý chcem žiť
• Slobodu byť sama sebou
• Slobodu objavovať, čo ma skutočne baví a napĺňa
• Slobodu vybrať si, čo chcem robiť
• Slobodu vybrať si, s kým chcem tráviť čas a s kým nie

Viem a chápem to, že v dnešnom rýchlom svete, ktorý je plný požiadaviek, povinností a očakávaní je ľahké zabúdať na seba. O to viac, že väčšinou sme vyrastali v dobe, ktorá nás podporovala v tom, aby sme boli úspešné, aby sme všetko zvládali, dôležité bolo čo o nás hovoria a myslia si iní a podobné veci.  Úplne sme zabudli, kto sme a čo vlastne chceme my samé. Nenašli sme si čas na to, aby sme si uvedomili, čo nám skutočne slúži a pomáha v živote a čo nás ubíja a vyčerpáva.

Keď si však uvedomíme, že sme pre seba najdôležitejším človekom na svete, otvorí sa pred nami cesta plná sebelásky, sebaúcty a nekonečných možností.

A preto, kým dnes večer zhasneš svetlo a pojdeš spať, polož si túto otázku:

„Urobila som dnes pre seba to najlepšie, čo som mohla?“

Ak áno, tak si poďakuj a buď na seba hrdá.

Ak nie, tak sa zamysli nad tým, prečo to tak je a skús zajtra urobiť niečo len pre seba.

Pomaly, krok za krokom.

Sebeláska je cesta, nie destinácia

S láskou

Erika